Nahrávka a svedomie.

10. júna 2010, jano, Nezaradené

Ak je nahrávka zmanipulovaná, tak je to nechutný špinavý krok opozície. Kto je niečo také schopný vymyslieť, načasovať, a potom chladnokrvne vykonať, nesmie zostavovať vládu.

Ak je nahrávka pravá, treba informáciám prisúdiť dôležitosť, akú si naozaj zasluhujú. Škandalizovať je vždy čas. V USA sú politické strany financované predovšetkým mocnými finančnými skupinami, ktoré svoje ekonomické a strategické záujmy realizujú cez politikov nimi financovaných – najmä vo volebných kampaniach. Teda princíp vo svete funguje legálne a nikto sa nad ním nepozastavuje tam, kde je súčasťou politickej kultúry.

Otázkou je, či je tento princíp tradičným v rámci politických bojov na Slovensku, a či má oporu v zákone. Mali sme možnosť sledovať kauzu, ktorá predchádzala objaveniu sa p. Radičovej v úlohe líderky SDKÚ. Samozrejme hovorím o čiernom financovaní Dzurindovej strany, ktorý svojimi rozmermi nemá obdobu v moderných dejinách Slovenska. Peniaze spadnuté z neba nevedel vysvetliť ani on, ani Mikloš, ani žiaden z ekonomických špecialistov SDKÚ. Dzurinda sa stiahol, hoci z funkcie predsedu nikdy neodstúpil.

Zhrniem:

Ak je nahrávka podvrhom,opozícia sa navždy morálne zdiskreditovala, a je jasné, že na ceste k (reálnej) moci tých, ktorí ju financujú, je ochotná znížiť sa k činom hodným opovrhnutia. Zodpovedných treba potom brať na zodpovednosť, súdiť a odsúdiť.

Ak je nahrávka pravá, treba nechať konať prokuratúru, a najmä Fica, aby jej obsah a okolnosti dôsledne vysvetlil. Ak sa deklarujeme demokratmi, rešpektujme predtým než odsúdime jeden z hlavných princípov demokratického práva – prezumpciu neviny. Alebo sme ešte stále nevystúpili ani len do stredoveku, žiadajúc v davovej psychóze popravu toho, kto vôbec nemusí byť Barabáš?